St. Andrea patrí medzi najlepšie maďarské vinárstva všeobecne, nie len v rámci regiónu Eger. Vinárstvo čerpá z tradícií a zároveň spĺňa moderné očakávania kvality. Vína St. Andrea vyjadrujú jedinečnosť vinohradov, pretože, ako hovorí majiteľ a enológ v jednej osobe Dr. György Lőrincz – „kvalita vína sa určuje už vo vinohrade“.
Spoznajte regióny a odrody Champagne
Región Champagne patrí najsevernejšie apelácie vo Francúzsku. Napriek tomu región Champagne práve profituje z chladnejších klimatických podmienok, ktoré zabezpečujú dostatok acidity v základných vínach. Tak potrebnej pre vinifikáciu a vyzrievanie.
Dôležitým prvkom oblasti je pôda. Kriedová pôda s vysokým obsahom vápenatých zložiek sa v Champagne tvorila pred 30 miliónmi rokov. Podobnú nájdeme aj v Anglickom Doveri. Portlandský, jurský alebo kimeridžský vápenec s množstvom fosílii dostatočne zadržiava vlahu, navyše dobre akumuluje slnečné lúče. Vinič v regióne pestovali už Rímania (50 p.n.l.). Oficiálny dokument upravujúci oblasť bol prijatý už v roku 800.
Oblasť disponuje vyše 34 000 ha vinohradov. Ich výmera každoročne stúpa. Ročná produkcia je približne 309 miliónov fliaš ročne (údaj z r. 2012). V 324 obciach nájdeme 43 Premier Cru a 17 Grand Cru klasifikovaných vinohradov. Priemerná teplota oblasti je 10,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 662 mm. Oblasť bola zákonom definovaná už v roku 1927 – Vin Originaire de la Champagne Viticole.

Klasifikácia Champagne
Región Champagne sa rozdeľuje na 5 základných oblastí: Montagne de Reims, Valle de la Marne, Côtes des Blancs, Côtes de Sézanne a Côtes des Bar (Aube). Každá jedinečná svojou mikroklímou a pôdou. Pokiaľ v Marne dominuje Pinot Meunier, tak v Blancs zase Chardonnay. V Aube je to Pinot Noir. Tým to však nekončí, rozdiely v kvalite pôdy (s tým súvisiace ceny vinohradov a hrozna) existujú aj v rámci jednotlivých obcí. Chouilly (Côtes des Blancs) nemôže a nebude nikdy tak cenené ako napr. Cramant.
Klasifikácia jednotlivých vinohradov (posledná v 1985) definuje kvalitu a bonitu hrozna (aj pôdy). Zhodnocuje a prerozdeľuje možný úspech vín na trhu. Avšak automaticky nepriznáva kvalitu vín. Najvyšší rating, teda 100%, majú vinice Grand Cru (Montagne -9, Marne -2 a Côtes de Blancs -6), s výnimkou Chouilly a Tour-sur-Marne. 90%-99% majú vinohrady kategórie Premier Cru (43), napr. Cuis, Dizy (Jacquesson), Vertu (Larmandier-Bernier). Neklasifikované majú rating 80-89%. Aj z nich však môžu pochádzať excelentné vína, napr. Vrigny od Egly-Ouriet.
Odrody Champagne
V regióne dominujú tri unikátne odrody. Najrozšírenejšia je Pinot Noir. Jedinečná odroda, z ktorej sa vyrábajú tie najkomplexnejšie vína sveta.
Len v Champagne je registrovaných viac ako 100 klonov. Druhou najpopulárnejšou je Pinot Meunier. Senzibilná odroda citlivá na mráz as odlišným vedením (Vallé de la Marne) vo vinohradoch. Jedným z "advokátov" je aj fenomenálny Krug.
Hoci je to Chardonnay, ktorého charakter z Burgundska kopíruje polovica sveta. V oblasti sa pestujú ďalšie pozoruhodné odrody: Arbanne (napr. Moutard), Petit Meslier (napr. Jacquesson), Pinot Blanc či Fromentau (Pinot Gris). V minulosti bola populárna aj odroda Gamay, ktorej vysádzanie sa v polovici 20. storočia zakázalo.
Dôležitým faktorom (aj pre budúcnosť, hlavne z hľadiska rovnomernej kvality a štýlu základných vín) je ročník. Pokiaľ bola fľaša skladovaná v optimálnych podmienkach, nie je výnimkou, že bude v dobrej kondícii aj po 100 rokoch. Z pohľadu vývoja je Champagne jedno z najvhodnejších vín na archiváciu. Jednou z príčin je, že nie všetky základné vína podstupujú jablčno-mliečnu fermentáciu. Výnimočné ročníky v Champagne po 2. svetovej vojne sú: 2009, 2008, 2002, 1996, 1990, 1988, 1982, 1979, 1976, 1966, 1964, 1961, 195 1947, Podmienkou je, že uvedený ročník sa musí na 100% zhodovať s deklraovaným na etikete.
.jpg)

Ďalšie články
Varené víno je neodmysliteľnou súčasťou zimného obdobia. Pije sa už celé stáročia, no nikto nepozná jeho presný pôvod.
Existujú dôkazy, že korenené víno sa konzumovalo už v starovekom Egypte. V tom čase sa predpokladalo, že má liečivé vlastnosti. Rimania tiež zahrievali víno už v druhom storočí, čo naznačuje, že ľudia pridávali do vína korenie. Varené víno v tom období dodávalo energiu, zohrievalo a okrem toho pitie vína bolo bezpečnejšie ako pitie vody z hygienických dôvodov. Prvý dodnes existujúci dokument o varenom víne - Glühwein pochádza z roku 1420.
Nadmerná konzumácia cukru sa spája so zdravotnými problémami, ale to neznamená, že sa musíte vzdať vína. Je obsah cukru vo víne niečo, čoho by sa konzumenti mali obávať?
Užite si suchý január - šieste suché víno v košíku zadarmo. Akcia je platná do 31. 1. 2026.
Viete zodpovedne zhodnotiť svoj vzťah k alkoholu bez toho, aby ste padli do pasce abstinencie a následného nadmerného pitia? Skúste si úprimne pomenovať, kedy a prečo pijete, či alkohol neslúži ako odmena, únik od stresu alebo povinná súčasť každej spoločenskej situácie. Pomôcť môže aj krátke obdobie dobrovoľného obmedzenia, počas ktorého si všimnete, čo vám skutočne chýba – chuť, rituál, alebo samotný účinok alkoholu.



