Príbeh ginu: Z lekárne do baru

Podľa legiend o liečebných účinkoch tohto nápoja ľudia po prvýkrát v 11. storočí vyskúšali jeho moc v kláštore v talianskom meste Salerno. Avšak oficiálny zrod unikátneho alkoholického nápoja sa datuje do roku 1650, keď Dr. Francisco de La Boie, známy ako Dr. Sylvius, v holandskej univerzitnej učebni medicíny pôvodne vytvoril liek na problémy s obličkami, ktorý nazval Genever.

Tento liek si ľudia veľmi rýchlo obľúbili predovšetkým vďaka marketingovej stratégii pána profesora. Odporúčal ho totiž používať preventívne ako profylaktikum – raz do mesiaca (tzn. v záujme vlastného zdravia sa opiť, pokiaľ možno do nemoty). V priebehu 17. storočia sa gin stal súčasťou holandskej a belgickej stravy.

V našej ponuke nájdete prémiové giny rôznych značiek, vyskúšajte London dry gin Pink 47, nórsky gin Kimerud so slovenskými koreňmi, holadský gin z čiernych paradajok Black Tomato alebo štýlový švajčiarsky gin Nginious!

Ako sa gin stal národným nápojom Británie?

Zásluha sa pripisuje britským vojakom, ktorí v Antverpách v roku 1585 počas 80-ročnej vojny bojovali proti Španielom a pred každou vojnou popíjali nápoj Genever pre jeho upokojujúce vlastnosti a dodanie sily na odvážne činy. Právom ho nazývali „Dutch Courage“ – „Holandská odvaha“. Genever bol vtedy sladší ako gin, ktorý dnes poznáme. Po vojne sa ho odmietli vzdať, a tak ho priniesli do Británie a pod pevnou rukou kráľa holandského pôvodu – Viliama III. Oranžského, zaviedli jeho výrobu v Londýne pod názvom London Dry Gin, ktorý naznačuje mesto, kde ho po prvýkrátvyrobili. Produkcia rýchlo rástla a s ňou sa zvyšovala obľuba a spotreba nového alkoholického nápoja, ktorý dokázal potešiť chuťové poháriky neuveriteľným spôsobom.

Slabšie sociálne vrstvy tiež milovali tento nápoj. Keďže si ho nemohli dovoliť, rozhodli sa vyrábať gin vo vlastných domácnostiach. Tento nápoj však nebol veľmi kvalitný, pretože používaný olej z borievok sa nahrádzal lacnejším terpentínom, kvalitný destilát vymenili za škodlivý lieh. Takto vyrobený „gin“ sa nazýva Bathtub gin, pretože ho tvorili vo svojich kúpeľniach vo vani. Aj napriek tomu bol stále obľúbený medzi chudobným obyvateľstvom Veľkej Británie. Čo malo za následok mnohé sociálne problémy tej doby, ktoré sú zachytené vo varovnom odkaze autora Williama Hogartha, ktorý publikoval v roku 1750 pod názvom „Gin Lane“ obraz, ktorý zobrazuje absurdnú situáciu britských ulíc – úmrtnosť a choroby šíriace sa Veľkou Britániou.

Barbers & Gin

Tieto nemilé skutočnosti viedli britskú vládu k zavedeniu „Gin Act“ z rokov 1736 a 1751, čo obmedzilo výrobu a predaj ginu v krajine. Začiatkom 18. storočia sa začal gin konečne destilovať len v legálnych páleniciach s určitou dávkou kontroly kvality. Vláda zaviedla licenciu na výrobu ginu, ktorej hodnota bola 50 libier. Výsledkom revolučnej licencie bolo, že po šiestich rokov od jej zavedenia si iba dvaja liehovarníci zaplatili oficiálne povolenie na výrobu ginu. Presne tak ako u nás na Slovensku: „Nikto doma nepáli!“

V 19. storočí britská armáda okupovala Indiu, keď vypukla epidémia malárie. Veľa britských vojakov ochorelo a bolo nevyhnutné ich liečiť. Už od roku 1700 sa vedelo, že maláriu je možné liečiť chinínom. Chinín je veľmi horký, preto sa ho rozhodli britskí velitelia zmiešať s vodou, cukrom, šťavou z limetky − čo bola pre vojakov oveľa chutnejšia kombinácia. A tak vznikol známy nápoj Gin & Tonik. A tak sa pôvodný liek na maláriu stal svetoznámym koktailom, ktorý chutí viac ako kedykoľvek predtým. 

S narastajúcou popularitou ginu rovnako rastie trend barberov. Povedal by niekto, že tieto dve odvetvia majú spoločnú históriu? Do roku 1745 pracovali chirurgovia a barberi bok po boku v jednej miestnosti. Navzájom sa naučili používať gin inak ako liek a zábavu – chirurgovia na dezinfikáciu a barberi ako after-shave (vodu po holení). Keby nebolo kráľa Juraja II., ktorý rozdelil ich priateľstvo a služby, nemala by táto pravdivá rozprávka koniec. Nezabudnite si predpísať recept na tento liek u vášho barmana.